Článok nájdeme na facebooku. Nie je to o veľkých peniazoch. Skôr o ochote uznať, že naša mládež potrebuje cielené záujmy kontrolované a podporované štátom a rodičmi.
Každá ponuka riešenia má ale vela odporcov. Dôvody sú rôzne, hlavne Slováci sú v tomto majstri." Veď to podstatné pre život máme."
Sme zakuklení do rodinných a kamarátskych vzťahov, navzájom sa podržíme ak nám hrozí strata pozície, sme úžasne tolerantní, veď nemôžeme škodiť rodine, kamošovi, trpíme priemernosťou.
Ale...
Zabúdame na svoje vlastné túžby byť nezávislými, nemať priemerné deti, ktoré sa pri nás nudia a tak tajne vybiehajú do sveta nebezpečenstva, do sveta planej nádeje, lebo nepoznajú inú.
Mám v rodine šikovnú mamku, ktorá je ochotná minúť pekný balík peňazí, aby dieťa navštevovalo prípravný kurz špičkového tenisu, dcéra sa zúčastňovala rôznych športových pretekov. Ak ich to nebaví, hľadá ďalšie možnosti a darí sa. Jej deti sú obdivované okolím, čo im prídáva na sebaúcte, v škole majú dobré, perspektívne výsledky.
Viem, že väčšina rodičov má také isté túžby, dať dieťaťu čo najviac, ale stale existuje veľmi veľa rodičov, ktorí sa radi vyhovárajú na to, že oni v detstve pobehovali celé dni vonku a vyrástli z nich normálni ľudia.
Ale dnes to už nestačí. Drogy , kriminalita, mobily sú prostriedkom, ktoré nevinné deti vtiahnu do problémov.
Nemôžu byť všetky deti ako Sagan či Šatan, ale môžu stráviť vo voľnom čase aspoň čiastočne podobné aktivity, záleží aj na mocných, či dajú tie svoje milióny na budovanie ihrísk, klubov,a iných možností, alebo sa budú len naďalej obohacovať a z detí vyrastú kriminálnici.
Máme šikovných učiteľov, vychovávateľov, ktorí potrebujú activity, aby si privyrobili, ale zariadenia sú rozpadnuté, nevyužiteľné, hlavne v problémových oblastiach na východe.
Islanďania to pochopili, že je lepšie nedať priestor týmto lákadlám a považujú za svoju povinnosť deti zaujať prospešnými aktivitami.
