Vo včerajšom programe televízie Noe s názvom Pod lampou nás redaktor zoznámil so zaujímavým názorom človeka, ktorý sa zachránil počas holokaustu. Svoje skúsenosti so zážitkov ako aj svoj postoj k životu opísal v knihe.
Zaujal ma jeho postoj k migrácii. Podľa neho človek sa správa podľa prežitých udalostí. Keby migranti prežili skutočnosť, ktorá ich čaká, správali sa a dúfali by v inú budúcnosť.
Keby vojnoví zločinci prežili na vlastnej koži to, čo spôsobovali väzňom, zmenili by svoj postoj.
V našom mozgu si vieme vytvoriť obranné systémy pre jednotlivca, najviac pre menšiu skupinku blízkych, napr. migranti sa navzájom informujú o európskom blahobyte, ale to nestačí.
Možno p. Merkelová má pre nich program, ale ťažko a zložite ho presadzuje, lebo si doteraz narobila viac nepriateľov ako priateľov.
Všetci do jedného totiž rozhodujeme na základe svojich skúseností, aj bežný občan, aj minister, aj lekár napriek poradcom či vzdelaniu.
Naše skúsenosti s neprispôsobivými na Slovensku sú unikátne, tak prečo si ich nevšímajú inštitúcie v EÚ?
Nemajú osobné skúsenosti, je to trapné, až tragické. Doteraz rozdávajú peniaze pre neprispôs. ale kam sa to všetko stráca a na aký učel, to už zaujíma len niektorých zo zainteresovaných.
Prikláňam sa k náboženskej teórii, že všetko je dané.Skúsenosti sú pre našu dušu potrebné, ale ich tragickosť je zatiaľ neprebádaným tajomstvom.
Sympatizujem s pápežom Františkom, ktorý ukazuje cestu riešenia svetových problémov aj a predovšetkým cez milosrdenstvo božie.